Jeseň patrí medzi zaujímavé ročné obdobia. Príroda zmení svoje farby do pestrých odtieňov. Deťom sa začínajú povinnosti v škôlke a v škole. Ale určite sa nekončí čas hier a spoznávania. Práve naopak. Jeseň ponúka príležitosť rozšíriť si vedomosti a využiť zmeny v prírode na mnohé zaujímavé hry a aktivity.
Vyberte sa s deťmi do lesa a nazbierajte rôznofarebné listy rôznych tvarov. Doma môžete urobiť koláž. Nakreslite korunu stromu. Dieťa bude na konáre naliepať listy, ktoré nazbieralo v lese. Druhá možnosť je robiť z listov farebné odtlačky. Dieťa natrie lístok vodovými alebo temperovými farbami a odtlačí ho na papier.
Aj pri hrabaní lístia môže byť zábava. Pohrabte lístie na jedno miesto a urobte na záhrade deťom bunker.
Na jeseň nám príroda ponúka aj rôzne jesenné plody. Či už sú to šípky, gaštany, krásne farebné tekvičky, no a toto všetko môžete využiť aj na rôzne aktivity s deťmi. Z gaštanov sa dajú vytvárať rôzne postavičky, zvieratká a iné predmety. Šípky si zasa môžete nasušiť a variť z nich zdravý a chutný čaj, prípadne z nich uvarte šípkový džem. Môžete si tiež z nich urobiť náhrdelník.
Dnes sa dajú kúpiť naozaj nádherné šarkany, ale môžete si ich vyrobiť aj doma. Nemusíte ísť na vysoký kopec. Stačí aj menší, k tomu dobrý vietor a o zábavu s deťmi máte postarané.
V jeseni sa väčšinou kopú zemiaky. Menšie zemiaky odložte. Rozkrojte ich na polovicu. Urobte pečiatku tak, že do zemiaku vyrežte nejaký tvar. Napríklad hviezdu, srdce, kruh, obdĺžnik, štvorec. Pripravte dieťaťu vodové farby a štetec. Pečiatku môže dieťa natrieť farbou, ktorú si zvolí a môže robiť odtlačky rôznych farieb a tvarov na papier.
Ak už máte doma zopár jesenných drobností, nechajte deti vymyslieť si vlastnú výzdobu. Dekorácie nemusia byť vôbec zložité. Vystrihnite napríklad kruh z papiera, ktorý nahradí klasický venček z polystyrénu. Deti ho môžu oblepiť lístím, sušenými kvetmi, šípkami, orechovými škrupinami či pridať vlastný nápad. Alebo si urobte dekoráciu zo šišiek. Pozbierajte zopár pekných šišiek. Očistite ich a nastriekajte farbami zlatou, červenou, oranžovou. Niektoré nechajte v prírodnom prevedení. Potom urobte z drôtu malé krúžky a pripevnite ich na šišky. Pripravte si pekné stuhy, na ktoré zavesíte šišky. A ozdoba na dvere je hotová.
Toto je obľúbená výtvarná technika, ktorá nevyžaduje zvláštne výtvarné nadanie. Nazbierajte listy rôznych druhov a veľkostí. Položte ich medzi dva tenšie papiere, aby sa nešmýkali. Potom stačí vziať do ruky ceruzku alebo pastelku a začať tieňovať jemné ryhy a detaily listu.
Ideálna tekvica na vyrezávanie by teda mala byť dostatočne veľká a mať pravidelný tvar. Tiež nemôže byť veľmi tvrdá, aby ste do nej mohli jednoducho vyrezať otvory. Výrazná oranžová farba je výhodou a bonusom pravidelný reliéf na povrchu. Pri vyrezávaní tekvice je dôležité, aby ste zvolili ostrý nôž. Dobré je použiť aj lyžicu s ostrým okrajom, vďaka ktorej tekvicu bez problémov vydlabete. Pripravte si fixky, ktorými si motív načrtnete. Vyberte také, ktoré v prípade omylu poľahky zmažete pretretím.
Najprv vyrežte poklop šikmo tak, aby sa dal pekne nasadiť späť a nevpadol dovnútra. Tekvicu vydlabte lyžicou. Hrúbka steny by mala ostať asi 1,5 - 2 cm. Pomocou fixky načrtnite motív a následne ho vyrežte. Použite malý, tenký a najmä poriadne ostrý nôž.
Krásne listy, suché byľky kvetov a rastlín či rôzne plody napríklad lieskovca sú ideálne na založenie herbára. Úplne na to postačí bežný školský zošit a encyklopédia z knižnice, kde si o rastlinke môže dieťa prečítať viac.
Ak máte doma záhradu, zapojte deti každého veku do spoločnej pomoci a jesenného upratovania. Zbieranie orechov, jabĺk, hrabanie lístia, uskladňovanie koreňovej zeleniny, všetky tieto veci zvládne už aj malý predškolák.
Jeseň je obzvlášť vhodným ročným obdobím na turistiku. Či už sa vyberiete niekde do blízkosti vášho bydliska na jesennú prechádzku alebo si zvolíte náročnejšie turistické chodníky, je len na vás. Samozrejme, túry treba prispôsobovať aj veku detí.
Ak máte väčší dvor alebo v parku narazíte na kopu popadaného lístia, vytvorte si s deťmi labyrint. Uvidíte, ako ich bude baviť chodiť hore dole, dnu a von. Ak nenájdete dosť lístia, využite aj kamene.
Na výrobu lampášika budete potrebovať:
Postup:
Na papier sme si nakreslite postavu. Povedzte deťom, aby začali prilepovať listy na hlavu i na šaty. Potom dokreslite tvár a prsty.
Vytlačte si predlohu na tvrdý papier. Vyfarbite si šarkana. Zošívačkou alebo lepiacou páskou spojte dlhšie strany šarkana. Vrchná časť šarkana bude slúžiť ako otvor na vkladanie sladkostí. Šarkana dozdobte krepovým papierom podľa vlastnej fantázie.
Hra je úplne jednoduchá a zvládnu ju aj tie najmenšie deti. Na hru vám postačí zopár gaštanov a jedna malá ozdobná tekvica.
Pravidlá hry:
Proces nástupu dieťaťa do materskej školy predstavuje na pohľad jednoduchú etapu ľudského života . Keď sa v nej však ocitnete so svojím dieťaťom vy a každé ráno vám ho musí učiteľka v absolútnom amoku vytrhnút z náručia, zrazu pochopíte, že nejde len o takú zanedbateľnú záležitosť.
Napriek maximálnej snahe učiteliek, dieťa nemôže pociťovať v škôlke rovnaký komfort v porovnaní so starostlivosťou, ktorý mu poskytuje matka. Učitelia sa stávajú druhými rodičmi 10 -20 detí a ich pozornosť práve tomu vášmu dieťaťu je pochopiteľne obmedzená. Rodičia, ale i deti môžu prežívať stavy úzkosti z tejto separácie. Mamy, rovnako ako deti, prežívajú toto odlúčenie ťažko. Mali by sa s tým však čo najskôr vysporiadať. Čím menej pochybností a neistoty uvidia deti v očiach rodičov, tým jednoduchšie sa budú novej situácii prispôsobovať.
To akým spôsobom a či sa vôbec vaše dieťa prispôsobí novému prostrediu závisí od mnohých faktorov. Dôležitú rolu zohráva vek, povaha dieťatka, jeho osobnosť, ale aj samotní rodičia. Veľmi dôležitá je kooperácia dieťaťa, rodiča a učiteľa, aby túto fázu zvládli všetci na výbornú.
Po nástupe do materskej školy majú učiteľky doslova plné ruky práce. Tri plačúce deti na rukách obetavých učiteliek nie sú žiadna výnimka. V tomto období každé dieťa prechádza 3 základnými vývojovými fázami, pričom každá z nich trvá približne týždeň.
V orientačnej fáze sa dieťa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít, ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia. V tomto období sa väčšinou nechce ani hrať a nechutí mu jesť, nakoľko je vo veľkom strese.
1. Ranné lúčenie s množstvom kriku a plaču je pre všetkých veľmi náročné. Toto obdobie proste musíte vydržať a dôverovať skúseným učiteľkám.
2. Dieťatku nedávajte po škôlke žiadne ďalšie aktivity, bolo by preťažené. Potrebuje si oddýchnuť a svoj stres odfiltrovať v pokojnom domácom prostredí.
3. Nakoľko deti veľmi málo prípadne vôbec v škôlke nechcú jesť, ich nervozita, prípadne plačlivosť sa zvyšuje aj kvôli tomu. Majte po príchode do škôlky pripravený malý snack, ktorý má rád a potlačte tak ďalšiu vlnu nervozity z vášho stretnutia. Z detí zvykne opadnúť stres a po uvoľnení sa opäť rozplačú. Snack, ktorý má rád či obľúbená hračka ho určite potešia.
4. Hovorte o jeho strachu a úzkosti. Snažte sa zistiť, čoho konkrétne sa dieťa bojí. Má strach, že sa nevrátite? Ublížil mu niekto? Alebo nevie, kde je toaleta? Ak raz presne definujete, čoho sa dieťa bojí, dokážete proti týmto jeho obavám v spolupráci s učiteľkou ľahšie bojovať.
5. Poproste učiteľku, aby si dieťa mohlo vziať do škôlky svoju najobľúbenejšiu hračku. Bude mu dávať pocit bezpečia a istoty pokiaľ sa navrátite.
Kontaktná fáza ( druhý týždeň ) predstavuje obdobie, kedy sa snaží dieťa o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si, čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie, no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky. V prítomnosti rodičov môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane. Rodič by mal tieto nálady zvládať bez väčších emócií a chápať, že na dieťa je počas dňa kladená veľká záťaž.
Tretí týždeň sa zväčša prekrýva s poslednou fázou ukľudnenia. Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá materskej školy. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy sú pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardné stravovanie. Ak ste boli trpezliví a nenechávali ste svoje dieťa celodenne v škole, teraz je ten správny čas. Dieťa je na to pripravené. Určite s ním však o tom komunikujte, aby opäť nezostalo zneistené.
Vyčerpanie stále pretrváva a preto sa neodporúča po škôlke žiadny fyzicky náročnejší režim. Dieťa by malo v kľude dobiť energiu.
Kto prežil nástup svojich detí do škôlky, vie že každé to prežívalo úplne inak. Nestanovujte si preto žiadny limit a neporovnávajte vaše dieťa s inými. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a má iné povahové črty a preddispozície. Niektoré deti fyzické prejavy úzkosti či teatrálne záchvaty vôbec nemajú. U iných sa objavia na pár dní a u ďalších môžu pretrvávať týždne. Nakoniec si však zvykne a vy budete mať radosť, že ste ho podporovali najlepšie ako ste vedeli.
Zdroj: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/234/poradime-vam-ako-zvladnut-adaptaciu-deti-v-skolke
Naša reč sa stáva pre dieťa prvým návodom, ako hovoriť. Je to však dlhá a namáhavá cesta, aby sa dieťa dopracovalo k tomu, že vysloví správne svoje prvé hlásky, slová či ucelené vety. K tomu, aby sa dieťa naučilo správne rozprávať, mu môžu aktívne dopomôcť i rodičia.
